V prvom rade Vás musím varovať pred čiarkami. Bude ich tu niekoľko a nie vždy na tých správnych miestach. To len aby ste vedeli.
V podstate téma tejto mojej prvotiny, s ktorou som sa ako prvou musel s Vami podeliť, je moje rozmýšľanie o podstate tohto média. Neviem koľko ľudí je takých ako ja a v podstate ani nevedia prečo si blog založili a koľko je zase takých, ktorí to urobili s jasným zámerom a presne vedia čo chcú blogom dosiahnuť. Veď viete, majú svoje témy, čitateľskú skupinu a vôbec, netrepú len tak dve na tri, len preto, že nemôžu ísť spať.
Tak či onak, vždy ma fascinovala vôľa ľudí deliť sa s ostatnými o svoje myšlienky. Nemám teraz na mysli ľudí ako priateľov, rodinu, kolegov a podobne. U tých vám to určite tak nepríde. Sú s vami neprestajne, počúvajú vás už tak dlho, že keď poviete sprostosť, tak už len mávnu rukou. Ved viete, je rozdiel urobiť zo seba hlupáka pred tými, ktorí Vás aspoň ako-tak poznajú a mať možnosť im to kedykoľvek vrátiť, ak o pár dní toho oni zase vypijú viac, no čo ak si váš článok prečíta niekto, kto vás vôbec nepozná. Mám na mysli tých, ktorí, ako predpokladám, tvoria čitateľstvo blogov. Čo si on, alebo ona o vás pomyslí? Samozrejme, okrem toho, že v mojom prípade je tu akútny nedostatok vedomosti o slovenskej gramatike.
Asi je potrebné pri tejto činnosti (ako aj pri akejkoľvek inej činnostii, pri ktorej dávate verejnosti najavo to čo si myslíte) obrniť sa istým druhom badhľadu ako aj dávkou arogancie v zmysle, som tu, tak ma čítajte (a ak sa vám to nepáči, vylezte mi na hrb). No a pokiaľ sa tí chudáci na tú ťažkú cestu vydajú formou príspevkou k vášmu textu, fajn, aspoň viete, že vás niekto číta, ak nie, o to lepšie. Môžete ďalej žiť v svete, kde každý s vami súhlasí. Veď kto by sa aj chcel s hlupákmi dohadovať. Stačí, keď sa na jedného pozriem pri každom pohľade do zrkadla.
Nuž, neviem či sa toto ráta ako regulérny blog a už vôbec netuším či som svojim bľabotaním aj niečo povedal. V každom prípade mám svoju prvotinu za sebou a Vám nezostáva nič iné ako sa s tým zmieriť. Ak sa Vám to nepáči, vylezte mi viete kam. Ja idem spať.